Chorvátsko
Navigácia: Chorvátsko

Chorvátsko

CHORVÁTSKO sa dlhodobo umiestňuje na poprednom mieste v rebríčku obľúbenosti letných dovolenkových krajín. Filozofia jeho príťažlivosti je založená na čarovnom pôsobení mora na človeka, divokej kráse prírody, ušľachtilosti mnohogeneračných stavebných pamiatok, pohode, pokoji a pohostinnosti, ktoré vyžarujú z každého miesta. Výpočet predností dovolenkového Chorvátska by nebol úplný bez zmienky o špecifickej kuchyni, v ktorej sú dodnes pretrvávajúce vplyvy tureckej, talianskej či rakúskej gastronómie. Desiatky múzeí a stavebných pamiatok poskytujú príležitosť zahĺbiť sa do dejín krajiny, ktorá bola stáročnou križovatkou civilizačných vplyvov od Grékov a Rimanov cez Byzantíncov, talianskych mestských štátov, križiakov a Francúzov až po národy, s ktorými Chorvátsko prežívalo uplynulých päťdesiat rokov rovnaký osud.

Dovolenkové Chorvátsko, to je aj bohatý výber športovísk, pestrých detských ihrísk a atrakcií, farebné tržnice so stolmi preplnenými ovocím a zeleninou, kaviarničky, kde dostať kávu čiernu ako noc a sladkú ako hriech, zmrzlinárne so žonglujúcimi predavačmi, cukrárne, v ktorých pripomína staré balkánske časy nevšedná cukrová baklava. Ale to hlavné, kvôli čomu každoročne cestujú dnes už milióny dovolenkárov z celého sveta, sú azúrové vody Jadranu. Celý tento podmanivý svet leží od nás takmer na dosah ruky. Nové diaľnice totiž skrátili cestu k Jadranskému moru na niekoľko hodín.

Našou ponukou letných pobytov v Chorvátsku by sme Vás radi presvedčili, že malebná krajina pri Jadrane je tu aj pre Vás. Presvedčte sa vlastnou skúsenosťou o všetkých prednostiach Chorvátska.

Základné informácie:

  • Oficiálny názov krajiny: Chorvátska republika (Republika Hrvatska)
  • Hlavné mesto: Záhreb - Zagreb
  • Rozloha: 56.538 km2
  • Počet obyvateľov: 4760000
  • Zloženie obyvateľstva: Chorváti (90%), Srbi (5%), Slováci, Česi, Taliani, Maďari
  • Náboženstvo: rímskokatolícke, pravoslávne, moslimské, evanjelické, židovské
  • Úradný jazyk: chorváčtina
  • Mena: Chorvátska kuna (HRK)
  • Časový rozdiel (oproti Slovensku):  0 hod.
  • Aktuálny čas: 13:02

Geografické usporiadanie:

Chorvátsko leží na východnom pobreží Jadranského mora. Rozkladá sa na ploche 56 538 km2, z čoho 5790 km tvorí pobrežie aj s priľahlými ostrovmi. Chorvátsku patrí 1244 ostrovov a útesov.
Chorvátsko má tri geografické celky – stredozemný, horský a panónsky. Na západe Chorvátsko hraničí s talianskym Jadranom, na severozápade a severe so Slovinskom, na severe a severovýchode s Maďarskom. Na východe hraničí s oblasťou Vojvodina (vo vnútri Srbska), na juhu s Bosnou a Hercegovinou.

Dĺžka hraníc:
Slovinsko: 501 km
Maďarsko: 309 km
Vojvodina: 241 km
Bosna a Hercegovina: 932 km
Čierna Hora: 25 km

Jadranské more, vlastne záliv Stredozemného mora, sa rozprestiera medzi Apeninským a Balkánskym polostrovom, je dlhé 783 km, priemerná šírka je 177 km, celkove sa rozprestiera na rozlohe 138 tis. km2.
Názov je etruského pôvodu – Adriatické more – podľa osady Hatrie, neskôr polatinčenej na Atriu, Adriu (ležala neďaleko dnešných Benátok).
Svojou členitosťou je na druhom mieste v Európe, hneď za nórskym morom. Má 1244 ostrovov, ostrovčekov a útesov, z ktorých 1185 patrí Chorvátsku. Obývaných je 66 a medzi najväčšie patria Krk, Cres, Brač, Hvar. Najdlhším je Hvar, najširším Krk a najvyšším Brač.
Najväčšie polostrovy: v severnom Jadrane – Istria, na južnom Jadrane - Pelješac.
Rozdiel medzi prílivom a odlivom je na Jadrane malý: v Dubrovníku 30 cm, v Splite 25 cm, ale v Pirane 100 cm.

Jadranské more
Vďaka vysokému obsahu soli (až 39 g v litri) je najpriezračnejším morom na svete. Z lietadla možno rozoznať svetlé predmety do hĺbky až 56 m. Vysoká slanosť a množstvo minerálnych látok má veľmi pozitívne liečebné účinky.

Ostrovy:
Chorvátsky Jadran je more tisícich ostrovov, ktoré tvoria jeho najväčšie prírodné bohatstvo. Najväčšími ostrovmi sú Krk, Cres a Brač. Najviac obyvateľov žije na Korčuli a na Krku.
Najväčšie jadranské ostrovy:
-Krk: 409,00 km²
-Cres: 405,78 km²
-Brač: 394,57 km²
-Hvar 299,66 km²
-Pag: 284,56 km²
-Korčula: 276,03 km²
-Dugi otok: 114,44 km²

Každý z chorvátskych ostrovov má svoje osobitné kúzlo a charakter. Každý z nich má svoje „NAJ“. Pripomeňme si aspoň niektoré...
NAJväčší chorvátsky ostrov je Krk s celkovou rozlohou 409 km2.
Z názvu ostrova Dugi Otok (Dlhý ostrov) by každý usudzoval, že je to najdlhší ostrov. Ale nie je to tak, pretože NAJdlhším ostrovom je Hvar, ktorého dĺžka je 60 km.
NAJvyšší vrch všetkých ostrovov je na Brači, Vidova Gora (779 m).
NAJzalesnenejší ostrov je Mljet. Takmer 72 % z rozlohy je zalesnenej.
NAJslnečnejším ostrovom a tiež najslnečnejším miestom v Chorvátsku je Hvar, so svojimi 2718 hodinami slnečného svitu za rok.
Vzhľadom ku štatistike, Dubrovník, Korčula a Hvar patria medzi miesta s NAJvyššou teplotou. Dubrovník 9,2 oC, Korčula 9 oC, Hvar 8,8 oC.
NAJväčšie prírodné jazero v Chorvátsku je Vransko jazero (5,75 km2) na ostrove Cres.

Prírodné podmienky:

Vďaka geografickej polohe je Chorvátsko zaradené medzi stredoeurópske a stredozemné krajiny. Skladá sa z troch geografických celkov:
-panónsky s miernou kontinentálnou klímou
-stredozemný alebo pobrežný so stredozemnou klímou
-horský s horskou klímou
Chorvátsko je známe svojimi prírodnými krásami a členitým pobrežím, ktoré z tejto krajiny robí turisticky najzaujímavejšiu oblasť. Pobrežie zahŕňa 1185 ostrovov, ostrovčekov a útesov. Ročný počet hodín slnečného svitu – 2600 – zaraďuje sa medzi najslnečnejšie európske krajiny.
Chorvátsko je krajinou veľkých klimatických rozdielov a rozličnej flóry a fauny. Vďaka svojmu jadransko-stredomorskému podnebiu sú zimy mierne a krátke, letá teplé. Pobrežie sa tiež vyznačuje veľmi nízkou oblačnosťou, vysokým počtom jasných dní aj hodín slnečného svitu.
Na Hvare svieti slnko v priemere 2645 hodín ročne, čo je viac ako napr. vo francúzskom Nice.

Poveternostné podmienky:
V Chorvátsku vanú štyri druhy vetrov:
JUGO - spôsobuje najväčšie vlnobitie, vlny bývajú až 5 metrov vysoké a 30 metrov dlhé, vzduch obsahuje oveľa viac soli, jódu a ozónu a preto veľmi prospieva zdraviu. Vanie z mora na pevninu – z juhu.
BÓRA - máva silu uragánu, je nárazový, vlny nie sú také vysoké, plavba na mori je však veľmi nebezpečná, pretože vanie z pevniny na more a to hlavne v zimných mesiacoch. Každoročne si na svoje konto pripisuje niekoľko tragických prípadov pri kúpaní a je veľmi nebezpečný aj pri jazde autom na cestách popri mori – vanie zo severovýchodu a severu.
MAESTRAL - vlny na mori sa nevytvárajú, je to príjemný osviežujúci vetrík, ktorý vanie hlavne v letných mesiacoch - vanie zo severozápadu.
TRAMONTANA - má podobné vlastnosti ako maestral – vanie zo severu.

História:

Pôvody chorvátskeho mena sú iránske. Prvá zmienka o Chorvátoch ako tzv. Horovathos je viditeľná v kamenných nápisoch v gréckom jazyku, približne z 2. storočia, nájdených pri Azovskom mori. Ďalej na tieto stopy môžeme naraziť na Ukrajine, v okolí Krakova, v Čechách, Rakúsku čo ukazuje tiež migráciu chorvátskych kmeňov do ich budúcej domoviny.

Constantine Porphyrogenitus (905 –959), byzantský cisár a spisovateľ, sa zmieňuje o štáte nesúceho meno Biele Chorvátsko. Jeho popis ukazuje, že štát tvorili hranice rozsiahlej oblasti okolo hlavného mesta Krakova, zasahujúce tiež do Čiech, Moravy a Poľska. Štát zanikol v roku 999. Sv. Adalber (Vojtech, 10. storočia) bol následníkom Bielych Chorvátov. Rovnako aj Sv. Ivan Hrvat, ktorý zomrel v Tešíne v Čechách v roku 910, bol synom Bielochorvátskeho kráľa Gostumila.
Byzantský cisár Heraclius (610 – 641) požiadal Chorvátov z územia Belohorska o pomoc pri obrane ríše pred nájazdmi Avarov. Časť Belochorvátov sa odobrala na územie súčasného Chorvátska v 7. storočí. Sem prišli zároveň s Rimanmi a pokatolíčenými potomkami Illýrov, Keltov a iných. Krátko po ich príchode v 7. storočí boli evanjelizovaní, a tak prijali kresťanstvo. Chorváti boli prví medzi Slovanmi, kto pristúpil na kresťanskú vieru.
Rímska ríša bola rozdelená v roku 395. Neskôr Chorváti vstúpili do západnej časti Ríše. Historickou hranicou medzi východnou a západnou časťou Ríše bola rieka Drina. Preteká medzi súčasným Srbskom a Bosnou a v minulosti rozdeľovala v politickom a duchovnom smere dve celkom odlišné civilizácie, ktoré boli takto rozdelené až do vpádu Turkov v 16. storočí. Neskôr v roku 1054 toto rozdelenie tiež plnilo funkciu oddelenia dvoch cirkví, jednej pod vládou Byzantíncov (Konstantinopolis) a druhej pod vládou Rimanov. Čierna Hora a Albánsko patrili pod západnú cirkev. V roku 1184 Srbská ortodoxná cirkev vtrhla vojensky vyzbrojená do Čiernej Hory. Do tejto chvíle územie Čiernej Hory patrilo do Červenochorvátska. Srbsko a neskôr Čierna Hora sa rozvíjali podľa východnej Rímskej ríše (alebo Byzantskej ríše).
Od 1102 sa Chorváti spolu s Maďarmi delili o novovytvorený štát so spoločnými maďarskými a chorvátskymi kráľmi. Králi boli preto vždy korunovaní dvakrát: maďarskou a chorvátskou korunou. Odvtedy Chorváti snívali o vlastnom nezávislom štáte. Tieto myšlienky boli vzkriesené po takmer deviatich storočiach v roku 1991.
Behom tohto veľmi dlhého obdobia časti chorvátskej pôdy boli okupované Benátčanmi, Talianmi (v 1. pol. 20.stor.), Habsburgovcami. Medzi národmi ovládanými Habsburgovcami (Česi, Poliaci, Slovinci a iní), Chorváti spolu s Rakúšanmi a Maďarmi sú jediní, ktorí si zachovali svoju kontinuitu vlastného štátneho usporiadania až z ranného stredoveku.
Od roku 1918 do roku 1929 bolo Chorvátsko jedným zo štátov v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov. V roku 1929 bolo usporiadanie premenované na Juhosláviu, ktoré vydržalo do roku 1941. Ako komunistický štát od roku 1945 do roku 1991.
Územie bývalej Juhoslávie (menovanej v roku 1929) bolo bodom, kde sa stretli hneď tri odlišné svety v jeho histórii: katolícky západ, ortodoxný východ, Islam.

Národné parky a pamiatky:

Chorvátsko má osem národných parkov, z ktorých štyri sa nachádzajú v horskej oblasti (Risnjak, Paklenica, Severný Velebit a Plitvické jazerá) a štyri v pobrežnej oblasti (Kornati, Mljet, Brijuni a Krka). Plitvické jazerá sú na listine svetových prírodných chránených oblastí UNESCO.
Plitvické jazerá
Skladajú sa z 15 menších jazier, ktoré sú kaskádovité poprepájané. Park sa rozkladá na rozlohe 200 km. Jazerá sú medzi sebou previazané vodopádmi. Najväčšie a najhlbšie jazero (46m hlboké) je Kozljak. Tri štvrtiny parkov sú zalesnené.
Kornati
Najhustejšie súostrovie na Jadrane. Národný park zahŕňa 101 ostrovov. Rozloha všetkých chránených ostrovov je 51 km, rozloha celého parku predstavuje 224 km2. Najväčšou atrakciou národného parku sú ostrovy vystupujúce strmo z mora so svojimi strmými stenami.
Brijuni
Istrijské ostrovy sa rozkladajú na severozápade od Puly. Archipelág tvorí 14 ostrovov s celkovou rozlohou 7,3 km2. Majú mimoriadne mierne podnebie a bohaté stredomorské a subtropické rastlinstvo (vyše 680 rastlinných druhov), pamiatky na antickú dobu. Ostrov Veľký Brijuni bol vyhláseným národným parkom s pomerne prísnym režimom. 30 rokov bol sídlom juhoslovanského prezidenta Josipa Broze-Tita a verejnosti neprístupný.
Krka
Medzi chorvátskymi riekami je rieka Krka najzaujímavejšia. Dve tretiny 72 km dlhej rieky tečie kaňonom so siedmymi kaňonmi a jazerami.
Mljet
Národný park – ostrov Mljet – sa rozkladá na 98 km2 a patrí do skupiny juhodalmátskych ostrovov. Je to najzalesnenejší dalmatínsky ostrov. Uprostred ostrova je Veľké a Malé jazero. Sú to vlastne lagúny – hlboké krasové údolie vyplnené morskou vodou, ktorá sem vteká úzkym prielivom. Pri prílive sa ich hladina zdvíha, pri odlive klesá.
Paklenica
Je to súčasť chorvátskeho pohoria Velebit. Vyniká nedotknutou divokou prírodou. Je to veľmi zaujímavé územie aj z geologického hľadiska, pretože sú tu zastúpené všetky krasové javy. Centrum parku tvoria dva mohutné kaňony Veľká a Malá Paklenica, ktoré sú od seba oddelené náhornou plošinou vysokou 500m.
Risnjak
Risnjak je masív uprostred Gorského kotoru. Vyniká nedotknutou divokou prírodou.
Severný Velebit
Z prírodného hľadiska najhodnotnejšia a najatraktívnejšia oblasť najvyššie položenej časti Velebitu.

Pamiatky

Dubrovník
Dubrovník je jeden z najcennejších pamiatkových celkov nielen na chorvátskom Jadrane ale aj v roku 1979 bol organizáciou UNESCO zaradený do celosvetového zoznamu pamiatok kultúrneho dedičstva.
So svojimi 80000 obyvateľmi je dnes Dubrovník takmer veľkomestom. Stará časť mesta – Ragusa, ktorá láka denne tisícky návštevníkov, je ešte stále mestom opevneným silnými múrmi, v ktorom žije 6000 obyvateľov. Rekreačná časť mesta sa nachádza na východ od centra na polostrove Lapad.
Pozoruhodnosti mesta sa sústreďujú do Starého mesta, ktoré tak vytvára veľké múzeum pod šírym nebom.
Z mestskej steny je prístupných 1940 metrov. Odtiaľ je možné fotografovať nádherné motívy. Od brány Pile vedie naša obchôdzka najskôr vľavo ku kostolu Spasiteľa a k františkánskemu kláštoru. V komplexe kláštora je pôsobivá románska krížová chodba. Tu sa nachádza aj lekáreň založená v roku 1319 (bola reštaurovaná v pôvodnej podobe). Vpravo od brány Pile je Veľká Onofriova studňa z roku 1438 so šestnástimi chrličmi vody, krytá kopulou. Práve pred vami leží Placa – platňami vydláždené korzo, ktoré vyzerá ako jedna zo známych rímskych ulíc. Placa vznikla v roku 1468, kedy miestni obyvatelia zasypali tadiaľto vedúci kanál a pod platne položili vodovod. Fasády domov na námestí Plaza sa navzájom podobajú. Všetky totiž vznikli po veľkom zemetrasení v roku 1667 podľa plánu mestskej správy. Na konci ulice lemovanej mnohými malými turistickými obchodmi je námestie Luža s malou Onofriovou studňou a Rolandov stĺp. Vpravo nasleduje katedrála Velika Gospa v barokovom štýle s klenotnicou so 138 relikviami z 9. stor. a neskoršej doby. Oproti je kniežací palác (radnica), miesto zasadania Malej a Veľkej rady.
Súčasťou fortifikačného systému sú aj samotné pevnosti: v popredí kasematová pevnosť Bokar z 11. stor., najstaršia zachovaná pevnosť svojho druhu v Európe, na východe Revelin zo 16. storočia a na morských útesoch na západe Lovrijenac z 11. storočia.
Nad vchodom do poslednej menovanej pevnosti je vytesaný nápis, ktorý v skratke charakterizuje základné heslo Dubrovníckej republiky:
„Sloboda sa nedá kúpiť za všetko zlato sveta!

Split
Najväčšie mesto na chorvátskom pobreží, hospodárske, kultúrne a dopravné centrum Dalmácie. Po Rijeke a Ploče je to tretie najväčšie mesto, nákladný a hlavný osobný prístav Chorvátska.
Organizáciou UNESCO bol splitský Diokleciánov palác zapísaný do listiny najvýznamnejších kultúrnych pamiatok sveta.
Split sa rozkladá na polostrove, ktorého dominantou je čiastočne zalesnený vrch Marjan. Patrí k najslnečnejším miestam v Európe – počtom hodín slnečného svitu za rok je na druhom mieste – hneď za ostrovom Hvar. Predchodcom dnešného Splitu bola malá grécko-ilýrska osada Aspalathos. Rímsky cisár Dioklecián (Gaius Aurelius Valerius Diocletianus) si tu dal pred svojou abdikáciou (v roku 305) vybudovať koncom 3. storočia palác (Dioklecijanova palača), v ktorom žil až do konca svojho života.
Diokleciánov palác
Palác bol vystavaný v rokoch 295 – 305 n.l. pre cisára Diokleciána. Jedná sa o jednu z najvýznamnejších pamiatok rímskeho obdobia v Dalmácii. Priechodom vľavo vstúpite do takmer prázdnych skladových miestností, ktoré svojím pôdorysom odpovedajú členeniu cisárskych izieb umiestnených nad nimi. Odtiaľ idete po schodoch hore na peristyl. Je to vnútorný dvor lemovaný korintskými stĺpmi. Vpravo sa nachádza osembočné mauzóleum, Diokleciánovo posledné miesto odpočinku.Od zvonice vysokej 60 m, na ktorú sa dá vystúpiť, pokračujeme do katedrály. Je tu 28 drevených reliéfov z roku 1214. Od peristylu rovno prejdete Zlatou bránou (Porta Aurea) priamo pod palácový komplex. Stojí tu takmer 8 metrov vysoká bronzová socha biskupa Grgura Ninského, horlivého bojovníka za používanie slovanského jazyka v bohoslužbe a za hlaholiku v 10. storočí. Socha je monumentálnym dielom Ivana Meštoroviča. Porta Ferrea (Železná brána) na severe vedie k ohraničenému Piazza de Signori, kde je stará radnica s národopisným múzeom. Porta Argentea (Strieborná brána) na južnej strane vás dovedie k mnohým stánkom so suvenírami pozdĺž palácovej steny.

Zadar
Prímorské hospodárske a turistické centrum severnej Dalmácie. Tamojšia továreň na likéri vyrába zo zvláštneho druhu višní (maraska) známu špecialitu maraskina a ďalšie druhy destilátov napr. horký likér – pelinkovac. Zadar býva nazývaný aj mestom – rebelom, pretože zo všetkých jadranských miest najúpornejšie bojoval proti benátskej nadvláde.
Mesto má veľmi starú históriu, nachádza sa tu - Kostol sv. Donata známy svojim okrúhlym pôdorysom (je datovaný do 9. storočia), Mestské hradby – vedľa starých mestských hradieb zo 16. storočia se nachádzajú veže a tiež Pevninská brána (Kopnena vrata) a Prístavná brána (Lučka/ Morska vrata), ktorá slúži na vstup do mesta. Ďalej tu môžete vidieť Katedrálu sv. Stošije, ktorá bola vyhlásená za najkrásnejší kostol v Dalmácii.

Kuchyňa:

Chorvátska kuchyňa je na pobreží silne ovplyvnená talianskou kuchyňou, nechýbajú tu však ani špeciality z vnútrozemia, pri ktorých sa niekedy prejavuje príbuznosť s maďarskou kuchyňou. Naväčším lákadlom sú bezpochyby ryby a morské plody, z nich doporučujeme - z lacnejších rýb: oslič (morská šťuka), barbuna, list, girica, z drahších rýb: zubatac (zubatec), komarča, murina, jegulja (morský úhor), jastog (langusta), a z rybých špecialí: oštrige (ustrice), sipy (sépie), lignije (kalamáre), škampi (raky), školjke (mušle), chobotnice.
Ďalšie výborné chorvátske jedlo je: kotlovina - pečené rebierko s klobásou, ostrými paprikami zaliate vínom.
Purica sa mlincima - sviatočné chorvátske jedlo, pečená morka so špeciálne pripravovanými cestovinami dopečenými v šťave zo sliepky.
Delikatesou je pršut alebo tiež taliansky „prosciutto“ - jedná sa o šunku usušenú na vzduchu.
K bežným jedlám, typickým pre oblasti, ktoré kedysi bývali pod tureckým vplyvom patrí: ražniči, čevapčiči, mäsá na rošte, musaka (zapečená zelenina s mäsom a ryžou), mješano meso (veľká porcia rôznych druhov grilovaného mäsa), pljeskavica (jemne korenená grilovaná placka zo sekaného mäsa) a iné.

Dobrú chuť alebo „Dobar tek!“

NÁPOJE - káva je v Chorvátsku obľúbená takisto ako u nás. Najčastejšie sa pije espresso, ale môžete dostať aj tureckú kávu, aj keď nie všade (turska kava), príp. káva pripravovaná v nádobke džezva. Na severe krajiny nájdeme domácu rakiju: travaricu, šljivovica, orahovača... Kráľom vín je dingač – červené víno z Pelješacu, nasleduje korčulansky grk, a ďalej viško, kaštelansko a istarsko. Stolové víno sa pije podľa miestneho zvyku riedené vodou – tzv. bevanda alebo sodovkou (kisela voda) – tzv. gemišt. Pivo – predáva sa mnoho značiek a tiež čapované pivo. Vo veľkom výbere sa tu predávajú tiež destiláty, rôzne vinjaky (pálenky zo zvyškov vínnych hrozien), či slivovice. Z aperitívov vedie miestny Istra-Bitter, z likérov zadarská špecialita maraskino a z dezertných vín dalmatínsky prošek.

Nazdravie! alebo "Živjeli!"

Suveníry:

Jednou z najvďačnejších spomienok na krásne dni prežité pri mori ako aj vítaným darčekom je určite fľaša vína. Ak chcete červené víno vysokej kvality, tak určite kúpte napr. DINGAČ z polostrova Pelješac, PLAVAC z Hvaru, Bolu alebo Korčule, BABIČ z okolia Primoštenu, POSTUP z Pelješca, KAŠTELET z Hvaru. Z bielych vín patrí medzi špičkové vína POŠIP, NARAŠTINA, VUGAVA. Jemným, veľmi ceneným dezertným vínom z Dalmácie je PROŠEK. Pre milovníkov tvrdého alkoholu je dobrým suvenírom TRAVARICA a kráľom medzi likérmi je MARASKINO.
Lacnejším suvenírom sú preslávené bylinky a to najmä levanduľa (lavanda) a rozmarín (ružmarin). Na trhoch hlavne v strednej Dalmácii ich môžete kúpiť ako éterické oleje alebo sušené zmesi aj v celkom maličkých suvenírových baleniach..
Výborným darčekom je aj olivový olej (kupuje sa väčšinou ten najkvalitnejší – panenský olej), chorvátske syry (ovčie a kozie), pršut ako aj jedlá morská soľ. .
Ďalším suvenírom, ktorý turista ocení až doma pri kúpaní sa je prírodná morská huba.

Cestovné doklady:

Podľa medzištátnej dohody medzi Chorvátskom a Slovenskom môžu slovenskí občania cestovať do Chorvátska s platným slovenským cestovným pasom, alebo občianskym preukazom na dobu 90 dní bez víz. Do cestovného pasu rodičov musia byť zapísané deti do päť rokov, pokiaľ nemajú vlastný cestovný pas. Deti staršie ako 5 rokov potrebujú vlastný cestovný pas.
Motoristi musia mať vodičský preukaz, technický preukaz od motorového vozidla aj doklad o poistení - zelenú kartu.

Konzulát:

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Záhrebe

Adresa:
Prilaz Gjure Deželića br. 10
10000 Zagreb
Republika Hrvatska
Tel.: +385 - 1 48 770 70
Fax: +385 - 1 48 770 78
E-mail: slovak.emb@zg.t-com.hr

Dôležité tel. čísla:

92 Polícia
93 Hasiči
94 Rýchla pomoc
987 Chorvátsky automobilový klub- pomoc motoristom na cestách
981 Informácie

El. napätie:

220V/ 50 Hz zásuvky rovnaké ako v SR
Hľadáme zamestnancaNewsletter
Kontakt

CK AQUAMARIN

Horná 44
974 01  Banská Bystrica
call centrum:

0903 459 459

e-mail: aquamarin@aquamarin.sk

PoUtStŠtPiSoNe
: