Navigácia: ChorvátskoBiograd na Moru

BIOGRAD NA MORU je živé mesto s mnohými reštauráciami, obchodmi, hotelmi a športovými centrami, tiež bohaté na kultúrne dedičstvo. Má niekoľko historických domov a múzeí, konajú sa tu slávnosti a turisti majú mnoho možností, ako stráviť príjemnú dovolenku. Mesto sa radí medzi významné letoviská a prístavy v strednej časti Severnej Dalmácie. Je situované 30 km juhovýchodne od Zadaru. Z upraveného pobrežia je úchvatný pohľad na jednu z najkrajších úžin Jadranu – Pašmanský kanál a ostrovčeky rozmiestnené okolo neho. Prístav pre jachty je vybavený podmorským osvetlením, ktoré je veľmi efektné a je atrakciou pre dovolenkárov.

Biograd na Moru býval významným mestom kráľov. Má 6000 obyvateľov. Staré mesto je rozprestreté na polostrove medzi dvomi zátokami, na juhu je to Soline a na severe Bošana. Ľudia sa tu živia turistickým ruchom, poľnohospodárstvom a rybolovom. Biograd vyrástol na pozostatkoch liburnskej osady Blandone. Založili ho Chorváti. Prvé zmienky o Biograde môžeme nájsť v 10. storočí v spise byzantského cisára Konštantína VII. Porfyrogeneta. V stredoveku bol nazývaný Alba civitas alebo Belgrad, slovensky Biele mesto. Mesto sa pôvodne nachádzalo v zálive Bošana. O najväčší rozkvet sa zaslúžili v 11. a 12. storočí chorvátski králi, ktorí z neho učinili svoje občasné sídlo. Petar Krešimir IV. ho vybral za hlavné mesto celej ríše. V polovici 11. storočia tu bolo zriadené biskupstvo a na samom počiatku 12. storočia sa tu nechal korunovať kráľ Koloman - kráľ Uhorska, Chorvátska a Dalmácie. V roku 1125 Biograd napadli Benátčania a celkom ho zrovnali so zemou. Obnovený bol až po vyplienení Zadaru križiakmi v roku 1202, keď sa na jeho území usadili zadarskí utečenci. Od 15. storočia patril Biograd Benátčanom, za ich vlády mesto prekvitalo. Práve kvôli tomu, že bol Biograd dvakrát úplne zničený, tu nenájdeme takmer žiadne zachovalé architektonické pamiatky. Vidieť môžeme len fragmenty niekoľkých stredovekých stavieb, predovšetkým kostolov a kláštora. Dodnes sa zachoval jeden barokový kostol. Ten dostal svoju dnešnú podobu v 18. storočí a vo vnútri sa nachádza zachovalý gotický oltár. I cez to sa môže Biograd svojím návštevníkom pochváliť veľkou radou zaujímavostí a rozhodne má čo ponúknuť - rozľahlé okruhliakové a piesočné pláže, typickú jadranskú atmosféru, vlastivedné múzeum a veľké množstvo reštaurácií a kaviarní na promenáde, ktoré sú pre Chorvátsko typické. Z nich je krásny výhľad na more a protiľahlý ostrov Pašman.

Národný park Krka:
Rieka Krka, krasový fenomén predierajúc sa do mora tvorí početné jazerá, vodopády a pereje. Pramení v oblasti úpätia pohoria Dináre, neďaleko mesta Knin. Vďaka prírodným krásam a špecifickým geologickým charakteristikám bola väčšia časť povodia rieky vyhlásená v roku 1985 národným parkom. Rozprestiera sa na ploche 109 km2 pozdĺž koryta Krka od Kninu do Skradina. Najnavštevovanejšie vodopády sú Skradinski buk a Roški slap.
Od vodopádu Roški slap sa rieka pretvára vo vyzdvihnuté Visovačké jazero. V strede jazera sa nachádza ostrovček, po ktorom je jazero pomenované - Visovac, kde sa nachádza kostol a františkánsky kláštor, čo celkovému dojmu dodáva istú tajomnosť.
Skradinski buk patrí k najkrajším travertínovým vodopádom v Európe. Prezrieť si ho môžete pri prechádzke po mostoch a chodníkoch.
Na rieke Krka je kúpanie povolené len v označených zónach. Prehliadka parku je možná loďou zo Skradina alebo peši. Vchod do národného parku je z miesta Skradin (Šibenik 23 km).
Národný park Kornati:
Väčšie alebo menšie ostrovy vynárajúce sa z morskej hladiny – to sú Kornati.
Legenda hovorí o tom, že Kornati sú kopou bielych skál, ktoré do mora pohodil Boh. Keď si po vykonaní svojej práce prezrel vlastné dielo, zjavil sa mu na tvári výraz maximálnej spokojnosti, čo nasvedčovalo tomu, že nadobudol hlboký pocit zadosťučinenia. Nad mieru spokojný nebol podľa legendy len sám Boh, ale spokojní sú aj turisti, obdivujúci túto čoraz častejšie vyhľadávanejšiu nádheru.
Kornati je národným parkom od roku 1980. Je to v podstate súostrovie – tvorí ho 140 mohutných ostrovov, drobných ostrovčekov a skalných útesov rozmanitých rozmerov, ktoré sa rozprestierajú na ploche 220 km2. Najväčší ostrov Kornat (32,6 km2).
Zaujímavosti: prvým návštevníkom bol anglický kráľ Eduard VIII, na ostrove má trvalý pobyt približne 30 ľudí, na Kornati nie je elektrina ani pitná voda a darí sa tu chovu oviec, ktoré si zvykli na pitie morskej vody.

Celodenné výlety na Krku  a Kornati sa organizujú loďou väčšinou s obedom, hudbou a občerstevním.