Bosna a Hercegovina

Bosna a Hercegovina

BOSNA A HERCEGOVINA je posvätnou križovatkou a krajinou duševného kľudu. Je takmer nemožné rozlúštiť množstvo mystického vplyvu v maličkej krajine na Balkáne. Ako je známe, Bosna a Hercegovina je krajina s vplyvmi Illyriánov a Thracínov, Rimanov a Byzantíncov, ako aj Slavónov a neskôr rakúsko – uhorských votrelcov (útočníkov).
Všetky kultúry zanechali mimoriadny kus ich názorov a rituálov, čo spravilo z tejto krajiny jednu z najnábožnejších v Európe. Kresťanstvo a islam na východe, kresťanstvo a judaizmus na západe.

Mesto Ljubuški je známe najstarším múzeom v krajine. Vznik múzea je uvádzaný v roku 1884. Je to najúžasnejšia kolekcia starodávnych pamiatok. Najstaršie spisy, aké kedy boli objavené na území Bosny a Hercegoviny, sú z miesta Humačka ploča a sú vystavené práve v spomínanom múzeu. Ozdobné kamene sú písané v hlaholike. Múzeum sa môže popýšiť významnou zbierkou relikvií z rímskeho obdobia, šperkami, zbraňami, helmami a vyrezávanými náhrobnými kameňmi.
Okrem múzea je zaujímavá aj dedinka v blízkosti, ktorá sa volá Vitina. Nájdete tam skvelú tradičnú reštauráciu a pramení tam aj rieka Vriostice, ktorá môže byť super schladením v horúcom lete. Vodopády Kočuša, mini verzia Kravických vodopádov vo Veljaci sú situované len pár minút od Vitiny. Voda je tu krištáľovo priezračná a Kravice sú jedným z najdlhších vodopádov v BiH a sú skutočne veľmi fascinujúce. Toto prostredie je obľúbeným miestom piknikov, či stanovačiek aj vďaka nádhernej zeleni

 

Dovolenka / zájazdy / cestovanie, Bosna a Hercegovina, NeumDovolenka / zájazdy / cestovanie, Bosna a Hercegovina, SarajevoDovolenka / zájazdy / cestovanie, Bosna a Gercegovina, MedzugorjeDovolenka / zájazdy / cestovanie, Bosna a Hercegovina, NeumDovolenka / zájazdy / cestovanie, Bosna a Hercegovina, vodopády KravicaDovolenka / zájazdy / cestovanie, Bosna a Hercegovina, MostarDovolenka / zájazdy / cestovanie, Bosna a Hercegovina, MostarDovolenka / zájazdy / cestovanie, Bosna a Hercegovina, Mostar
všetky fotky

Základné informácie

  • Oficiálny názov krajiny: Republika Bosna a Hercegovina
  • Hlavné mesto: Sarajevo
  • Rozloha: 51.233 km2
  • Počet obyvateľov: 4007608
  • Zloženie obyvateľstva: Srbi (37%), Bosniaci (48%), Chorváti (14%), Židia, Maďari, Slovinci, Taliani
  • Náboženstvo: rímskokatolícke, pravoslávne, islám
  • Úradný jazyk: srbochorvátština
  • Mena: Konvertibilná marka (BAM)
  • Časový rozdiel (oproti Slovensku):  0 hod.
  • Aktuálny čas: 3:17

Geografické usporiadanie

Bosna a Hercegovina leží na juhovýchode Európy, v západnej časti Balkánu. Hraničí s Chorvátskom na severe, severozápade a na juhu, so Srbskom na východe a s Čiernou Horou na juhovýchode.
Skladá sa z dvoch geografických a historických oblastí: väčšej Bosny (okolo 42 000 km²) a menšej Hercegoviny na juhu. Bosna je dosť hornaté územie, to isté platí aj o Hercegovine (okolo 9 000 km²). Na severe sa horské oblasti premieňajú do nížiny Posaviny, respektíve do Panónskej nížiny. Dinárské časti Bosny sa tiahnu od západu na východ.
Hercegovina se skládá z 2 častí: horskej (vysokej) a jadranskej (nízkej) Hercegoviny, ktorá sa dotýká Jadranského mora v oblastiach od Neumu po polostrov Klek. Významné sú tiež tzv. polje, rozsiahlejšie horské údolia, které sa objavujú pri povodí bosanských riek (Uny, Vrbasu, Bosny, Driny), od juhu k severu, resp. na Neretve od severu k juhu.
Najvyšším vrcholom je Maglić (2 386 m), ktorý sa nachádza v juhovýchodnej časti krajiny.

Prírodné podmienky

Podľa klimatických charakteristík sa Bosna a Hercegovina člení do 3 častí:
-Panonská nížina
-Horské a polohorské oblasti
-Jadranské more.
Panonská nížina leží na severe krajiny a prevládá tu kontinentálna klíma. Zimy sú mierne s priemernou teplotou v najchladnejšom mesiaci januári od -0,2 do -0,9 stupňov Celsia. Naopak letá bývajú dlhé a teplé s priemernou teplotou od 21 do 23 stupňov Celsia. Ročný úhrn zrážok sa pohybuje od 1050 litrov na meter štvorcový na západe územia, do 750 litrov na meter štvorcový na východe územia.
Horské a polohorské oblasti tzv. planiny zaberajú väčšinu plochy Bosny a Hercegoviny. Sú charakteristické krátkym teplým letom a dlhou chladnou zimou.
Priemerná celoročná teplota je 5 až 7 stupňov Celsia. Najchladnejšia teplota je v januári a pohybuje sa od 2,5 do -3 stupňov Celsia. Minimálne teploty môžu klesnúť až na -35 stupňov Celsia. Ročný úhrn zrážok sa pohybuje okolo 1200 litrov na meter štvorcový.
Klimatická oblasť Jadranského mora zaberá len veľmi malú plochu na území okolo mesta Neum na juhu krajiny. Je charakteristická dlhými teplými letami a miernou zimou. Priemerná celoročná teplota vzduchu sa pohybuje od 14 do 14,7 stupňov Celsia. V oblasti sú pomerne veľké ročné zrážkové úhrny, ktoré dosahujú od 1500 do 2000 litrov na meter štvorcový. Zrážky sú najčastejšie v období zimy a jari, zatiaľ čo letá bývajú pomerne suché.

História

Pôvodne rímska provincia Ilyricum bola obsadená v 6. – 7. storočí Slovanmi. Územie Bosny bolo najskôr súčasťou Byzantskej ríše, neskôr sa stalo súčasťou Chorvátskeho kráľovstva a Srbského kráľovstva Duklji (Zety) a Rašky. V 12. storočí sa Bosna za vlády bána Kulina de facto osamostatnila a odolávala snahám Srbska, Uhier, Chorvátska a Benátok o jej ovládnutie. Krátko po roku 1353 sa rozvinula práve za bána, neskôr za kraľovania Tvrtka I. Kotromanića.
V roku 1463 bola Bosna dobytá Turkami rovnako ako v roku 1482 hornatejšia Hercegovina (Hum).
Za vlády Osmanskej ríše bolo mnoho bosanských kresťanov obrátených na islám, vzniklo tak špecifické etnikum - bosanskí Moslimovia.
V roku 1875 se Bosanci úspešne vzbúrili proti osmanskej nadvláde a v roku 1878 sa Bosna stala protektorátom Rakúsko-Uhorska a to ju následne v roku 1908 anektovalo. V Srbsko- Chorvátsko-Slovinskom kráľovstve, ktoré vzniklo v roku 1918 (v roku 1929 bolo premenivané na Juhosláviu) boli bosanské národnosti zahrnuté do zjednoteného štátu. V Juhoslovanskej federáci (od r. 1945) sa Bosna a Hercegovina stala jednou zo 6 sväzových republík. Vymedzená bola na národnostnom základe (s rovnoprávným postavením všetkých 3 etnik).
Počas krízy federácie, začiatkom 90-tych rokov sa medzi vedúcimi predstaviteľmi bosanských Muslimov, Chorvátov a Srbov prejavily rozpory ohľadom formovania nezávislého štátu.
Bosania a Chorváti vyhlásili v roku 1992 nezávislosť Bosny a Hercegoviny na základe vôle bosanského a chorvátskeho obyvateľstva, ktorú vyjadrili v referende. Srbi referendum bojkotovali a vyhlásili vlastnú republiku. Politický konflikt prerástol do ozbrojenej zrážky, počas ktorej padlo za obeť mnoho obyvateľov Bosny a Hercegoviny. OSN vyslala do Bosny a Hercegoviny jednotky, které rozdelily bojujúce strany. Po 42 mesiacoch bojov, bola pod tlakom USA uzavretá mierová dohoda, ktorá bola slávnostne ratifikovaná všetkými bojujúcimi stranami v Paríži v roku 1995.

Národné parky a pamiatky

Mostar - Mostar bol založený ako správne centrum sandžaku Hercegovina za dôb vlády Osmanskej ríše (rok 1522). Jeho názov pochádza od miestneho svetoznámeho mostu, ktorý postavil v roku 1566 na príkaz sultána Sulejmana Nádherného preslávený turecký staviteľ Hajrudin. V roku 1993 bol Stari most (pamiatka UNESCO) streľbou bosnianskych Chorvátov zničený. Za pomoci tureckých staviteľov a podpory zahraničia bol znovu obnovený a v roku 2004 slávnostne otvorený. Mostar má znovu svoj dávny symbol a mesto opäť ožilo. Nanovo bola postavená mešita pašu Koski Mehmeda zo 17. storočia, ktorej obnovu spolufinancovala turecká vláda. Obnovená bola tiež orientálna ulička pri moste s obchodíkmi so šperkami a suvenírmi a mnoho iných zničených historických objektov.
Medžugorie – mestečko s viac ako 4000 obyvateľmi leží v Bosne a Hercegovine cca 25 km juhozápadne od Mostaru. Mesto bolo  do 80. rokov minulého storočia chudobným mestečkom a živilo sa prevažne pestovaním tabaku, hrozna, ovocia a produkciou vína. Slovo Medžugorie znamená miesto medzi dvoma kopcami. Dedina Medžugorie sa v historických záznamoch spomína už v roku 1599. Farský úrad bol založený v roku 1892 a farnosť je zasvätená sv. apoštolovi Jakubovi, ktorý je patrónom pútnikov.
24. júna 1981 šesť mladých ľudí nad miestom, ktoré volajú Podbrdo - vrch zjavenia, ktoré sa nachádza niekoľko metrov nad časťou Medžugoria - Bijakoviči, údajne videli mladú ženu s dieťaťom v náručí, ktorá im rukou ukazovala, aby sa k nej priblížili, ale kvôli strachu to neurobili. Od tohto dňa mali podľa historických záznamov vizionári každodenné zjavenia, kdekoľvek sa nachádzali. Dnes na miesto zjavenia vedie strmý chodník a v roku 1989 boli postavené bronzové reliéfy výjavov z modlitby ruženca (dielo prof. Carmela Puzzola). Na mieste údajného zjavenia je socha Panny Márie, Kráľovnej pokoja, podobná soche, ktorá sa nachádza pred kostolom.

 

Kuchyňa

Miestna kuchyňa je typicky balkánska. Charakteristické sú pre ňu rôzne mäsá, upravované rôznymi spôsobmi. Obľúbenými jedlami sú napr. bosanski lonac (dusená kapusta s chutným mäsom), turecké sladkosti a burek (vrstvený sýr) alebo pita (mäso podávané spoločne s pečivom). Veľmi obľúbeným bezmäsitým jedlom je sirnica (pečivo plnené syrom) alebo zeljanica (pečivo plnené špenátom). Pokiaľ ide o dezerty stretnete sa hlavne s tafuhije, teda jablečným koláčom s krémom a orechami.
V Bosne a Hercegovine je obľúbeným nápojom víno alebo pivo. Jedným z najznámejších vín je víno Žilavka mostar. Domáci obľubujú piť aj kávu a čaj.

Konzulát

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Sarajeve

Adresa:
PrilaSkopljanska br.7
710 00 Sarajevo
Republika Bosna i Hercegovina
Tel.: +387 33 716 440
Fax: +387 33 716 410
E-mail: emb.sarajevo@mzv.sk