Orebič a Korčula

Uprostred februára, nalomenému poveľtržnými virózami, sa mi akosi zacnelo za letom. Je zaujímave, že v tej nepríjemne zimnej atmosfére som akosi často myslel na Orebič a mesto ležiace oproti Orebiču, na Korčulu. Ostrov Korčula aj s jej havným mestom delí od Orebiču len 10 až 15 minút plavby člnom.Korčula

Polostrov Pelješac som prvý krát navštívil ešte v roku 1986. Bol ten istý a predsa iný. K atmosfére Orebiča vtedy patrila ešte stroskotaná loď, fotogenická atrakcia tých čias. Okolo bolo plno menších, no zároveň aj prázdnych pláži a všetok život sa sústreďoval do centra letoviska,do blízkosti prístavu, odkiaľ sa na Korčulu plavili majestátne trajekty.

Dnes je malých a voľných pláži už poskromne. Treba ich trpezlivo hľadať a ďalej za nimi putovať autom či bicyklom po poľných skalnatých cestách. Pribudli supermarkety, zmenili sa autá a pribudli i ďalšie hotely. Priamo v meste sa počet ubytovacích kapacít veľmi nezmenil, no na okrajoch sa podarilo zrekonštruovať starý hotel do novej krásy, pribudli výborne vybavené kempingy a aj jeden luxusný hotelík určený pre gayov.

To všetko sú však nepodstatné detaily. Ostali štrkové a štrkovo piesková pláže, plávanie s výhľadom na Korčulu, večerné prechádzky popri mori. Ak je trošku rozbúrené, vystrekuje v hlučných fontánach medzi skalami. Ostali mohutné borovice, starobylé vily sčasti schované za palmami, ostala mondénna atmosféra z čias keď námorní kapitáni prežívali svoj čas dôchodku práve  Orebiči.

Ktovie čím ma Orebič tak upútal? Vrcholom svätého Ilju, ktorý sa od mora ostro šplhá až do výšky 900 metrov? Krásnym morom? Alebo je to jednoducho tou atmosférou pohody s primeranými službami? Alebo aj blízkosťou mesta Korčula? Iste, kde len nájdete v malom múzeu skice od Leonarda da Vinciho? Kde vám v kostole s príslovečnou samozrejmosťou povedia, že obraz, na ktorý sa pozeráte namaľoval Tintoretti? Aj uličky mesta Korčula so svojou geometrickou presnosťou vyvolávajú atmosféru renesancie. Malé múzeum v rodnom dome Marca Pola je čarovné.

OrebičMožno mám v srdci Orebič z  čias, keď som bol podstatne mladší a cestovanie žiguliakom bez klimatizácie mi pripadalo byť samozrejmé. A možno vďaka Evke Samborskej z banskobystrickej CK Aquamarin. Vďaka nej som objavil vinice, aké môžu byť len tu. Tunel popod horu, kde sa zmestí len jedno auto, ktorý priblížil prácu vinohradníkom. Dovtedy cestou do vinohradu museli hodiny zdolávať strmú horu.

Nad morom vo vinici teplota vystupuje aj nad 50 stupňov, úroda hrozna je slabá, zato víno patrične drahé. Omamne rozvoniavalo oregano a ďalšie bilinky a hlboko v rokline, tesne nad morom vyrástlo niekoľko chatiek. Žiadna pitná voda - treba si ju doniesť,  žiadna elektrina - stačia sviečky. Hľa, kam sa presunuli romantici hľadajúci samotu.

Asi nie som sám. polostrov Pelješac má veľa obdivovateľov. Nakoniec, v Aquamarine som si dovolenky v apartmánovom dome Dušanka kupoval už v januári. Ak som chcel mať záruku, že budem mať presne to, čo chcem.

Zlákali ma citróny, nádherne veľké a žltučké, prekvapujúco sladkokyslé, ktoré sa hojdali pred oknami apartmánu, zlákala ma čarovná atmosféra krajiny a ľudí. Jednoducho pre Aquamarin to bol veľmi dobrý tip. Ponúkať ubytovanie a pláže v Orebiči

ĽUBOMÍR MOTYČKA

(zdroj časopis Cestovateľ)

.