Zaujímavosti

„Lakomá zem si poklady uchováva, málo dáva, ale čo dáva, má trojnásobnú hodnotu.“ Takto je história roľníctva vykreslená vo veršoch slávnej dalmatínskej piesne. Primoštenský región je takzvaná suchá zem, krasová oblasť s veľmi malým množstvom pôdy, množstvom kameňa a veľmi zriedkavými zrážkami. Každý pozemok sa musel ručne vykopať, tvarovať, pôda sa musela navážať na osloch a až potom sa vysádzala vinič. A tak vznikla vinica Bucavac. Vinica je prezývaná pre svoj vzhľad aj ako kamenná čipka, nachádza sa 3 km južne od Primoštenu. Vinice s len niekoľkými stonkami sú orámované plytkými suchými kamennými múrmi, ktoré vytvárajú jamky chrániace pôdu pred eróziou. Vďaka tomu sú obrábateľné iba ručnou ľudskou prácou a bránia prístupu k akejkoľvek technike. Hrozno Babić z Bucavacu je preto jednou z najcennejších odrôd hrozna v Chorvátsku, najmä ak sa zohľadní spôsob pestovania a extrémne nízke výnosy. V súčasnosti prebieha projekt zaradenia vinohradov na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Ak bude Bucavac zaradený na zoznam UNESCO, primoštenské vinohrady sa stanú druhými chránenými vinohradmi na svete.
Obyvatelia Primoštenu sa vždy živili rybolovom, spomienkou na ťažkú prácu rybárov je pamätník rybára. Pri nohách starého rybára leží mačka a trpezlivo čaká na svoj podiel večere, zatiaľ čo rybárove ruky usilovne preberajú siete a čistia denný úlovok. Rybár a mačka sa stali nevyhnutnou atrakciou pozdĺž pláže, ktorú si návštevníci a turisti najčastejšie fotia s výhľadom na staré mesto v pozadí. Rybári museli byť vždy zruční v predpovedaní počasia. Aby ste sa mohli vydať na more, museli ste vedieť, či sa vietor zmení na bóru, jugo, maestrál alebo tramontanu. Preto bol na ich počesť na tej istej promenáde, kde sa nachádza socha rybára, postavený podlahový pamätník s názvom „Veterná ružica“, aby ste si mohli kedykoľvek overiť, aký vietor fúka.
Klub Aurora je jeden z najväčších a najznámejších diskotékových klubov v Chorvátsku, nachádza sa na kopcoch mesta Primošten, asi 2 km od centra mesta. Klub je otvorený každý rok od júna do septembra, v hlavnej sezóne každú noc (od polovice júla do konca augusta). Klub sa skladá z dvoch rôznych úrovní, vrátane 2 tanečných parketov, 5 barov, tanečného parketu pod holým nebom, bazéna, VIP salónika, modernej spoločenskej miestnosti s pizzeriou a steak housom.

Fakultatívne výlety

Ak chcete vidieť Primošten v plnej kráse, mali by ste vyjsť na neďaleký kopec Gaj, kde bola v roku 2017 vybudovaná vyhliadka Panny Márie Loretskej. Socha Panny Márie Loretskej uprostred vyhliadky je spolu s podstavcom vysoká 17 metrov, čo je presne desatina kopca Gaj. Pomník je vyrobený z betónu a je dutý, povrchová úprava je mozaiková, zo zlata, striebra a farebného skla. Obec Primošten sa dohodla so zástupcami talianskeho projektu „Cammini Lauretani“, aby sa primoštenská Panna Mária nachádzala na medzinárodných pútnických trasách mariánskych svätýň spojených s Pannou Máriou Loretskou. Pomník je venovaním svätyni v Lorete, ale je aj potvrdením vernosti a oddanosti obyvateľov Primoštenu Panne Márii. Z vyhliadky si vo večerných hodinách môžete vychutnať jedinečné farby západu slnka.
Okrem pamätníka sa na vyhliadkovom mieste v súčasnosti nachádza moderný bar a obchod so suvenírmi a počas leta sa v rámci kultúrneho programu organizujú koncerty.
V roku 1835 Marko Prgin sníval o obraze Panny Márie Loretánskej, odišiel do Talianska do Loretta, aby našiel presne ten obraz, o ktorom sníval. Našiel ho a priniesol do dediny. Keď vypukla epidémia cholery, farár Mate Livić navrhol obyvateľom, aby si ho aj naďalej vážili a usporiadali procesiu okolo dediny s Markovým obrazom Panny Márie, čo aj urobili. Od 10. mája 1835 nikto nezomrel na choleru a obyvatelia Primoštenu oslavujú a uctievajú Pannu Máriu Loretskú ako svoju patrónku.
Národný park Krka - rieka Krka, krasový fenomén predierajúc sa do mora tvorí početné jazerá, vodopády a pereje. Pramení v oblasti úpätia pohoria Dináre, neďaleko mesta Knin. Vďaka prírodným krásam a špecifickým geologickým charakteristikám bola väčšia časť povodia rieky vyhlásená v roku 1985 národným parkom. Rozprestiera sa na ploche 109 km² pozdĺž koryta Krka od Kninu do Skradina. Najnavštevovanejšie vodopády sú Skradinski buk a Roški slap. Od vodopádu Roški slap sa rieka pretvára vo vyzdvihnuté Visovačké jazero. V strede jazera sa nachádza ostrovček, po ktorom je jazero pomenované - Visovac, kde sa nachádza kostol a františkánsky kláštor, čo celkovému dojmu dodáva istú tajomnosť. Skradinski buk patrí k najkrajším travertínovým vodopádom v Európe. Prezrieť si ho môžete pri prechádzke po mostoch a chodníkoch. Na rieke Krka je kúpanie povolené len v označených zónach. Prehliadka parku je možná loďou zo Skradina alebo peši. Vchod do národného parku je z miesta Skradin (Šibenik 23 km). Viac info tu: https://www.npkrka.hr/hr/
Národný park Kornati to sú väčšie alebo menšie ostrovy vynárajúce sa z morskej hladiny. Legenda hovorí o tom, že Kornati sú kopou bielych skál, ktoré do mora pohodil Boh. Keď si po vykonaní svojej práce prezrel vlastné dielo, zjavil sa mu na tvári výraz maximálnej spokojnosti, čo nasvedčovalo tomu, že nadobudol hlboký pocit zadosťučinenia. Nad mieru spokojný nebol podľa legendy len sám Boh, ale spokojní sú aj turisti, obdivujúci túto čoraz častejšie vyhľadávanejšiu nádheru. Kornati je národným parkom od roku 1980. Je to v podstate súostrovie – tvorí ho 140 mohutných ostrovov, drobných ostrovčekov a skalných útesov rozmanitých rozmerov, ktoré sa rozprestierajú na ploche 220 km². Najväčší ostrov Kornat (32,6 km²). Ešte pár zaujímavostí - prvým návštevníkom bol anglický kráľ Eduard VIII, na ostrove má trvalý pobyt približne 30 ľudí, na Kornati nie je elektrina ani pitná voda a darí sa tu chovu oviec, ktoré si zvykli na pitie morskej vody. Viac info tu: https://www.np-kornati.hr
Ostrov Krapanj je jeden z najmenších obývaných ostrovov Jadranského mora s rozlohou 0,36 km². Ostrov Krapanj je najnižšie položený ostrov Chorvátska (jeho najvyššia nadmorská výška nepresahuje 1,25 m) a je vzdialený od pevniny iba 300 m. V 60. rokoch 20. storočia bol s viac ako 1500 obyvateľmi najhustejšie osídleným ostrovom na Jadrane. Krapanj je ostrov so stáročnou tradíciou potápania, zberu a spracovania špongií a rybolovu. Na ostrove sa nachádza Krapanjský kláštor, kde je múzeum so zbierkou morských špongií, koralov, amfor, antických nádob ....
Odporúčame tiež návštevu mlyna na olivový olej sv. Vavrinca, kde sa dozviete o tradícii výroby olivového oleja, ktorá siaha až do 15. storočia.
Múzeum potápania v hoteli Spongiola - malý rodinný hotel Spongiola, ktorý sa nachádza na ostrove Krapanj, uchováva staré potápačské vybavenie, potápačský oblek, ťažké topánky a prvú hyperbarickú komoru z 19. storočia, ktorú si môžete pozrieť. Nájdete tu aj staré fotografie potápačov a dokumentárne filmy o potápaní a zbere špongií v týchto oblastiach.
Ostrov Zlarin - je známy spracovaním a lovom červeného koralu od 15. storočia. Zručnosť spracovanie koralov v tradičným spôsobom je oceňovaná dodnes a môžete si tu  preto ešte aj dnes zakúpiť originálne výrobky z koralov.
Burnj – 10 km od Primoštenu - Jurlinovi dvori – kamenné domy, nedotknutá príroda a ťažko pracujúci ľudia, ktorí vás prevedú dalmatínskym životom spred 100 rokov. Budete mať možnosť ucítiť silu spojenia medzi človekom a prírodou, ochutnať autentické špeciality ako napr. Dalamatinsku Peku, potešíte sa jedinečnému vínu Babič a započúvate sa do ľúbezných tónov Dalmatínskej klapy, to všetko máte možnosť zažiť počas  návštevy Jurlinových dvorov.
Navštívte Šibenik, mesto pevností a dvoch historických pamiatok pod ochranou UNESCO: katedrála St. Jakov - unikátna európska pamiatka a pevnosť sv. Mikuláša pri vchode do kanála sv. Ante. Prejdite cez Kalelargu a schody a preskúmajte skryté zákutia starej časti mesta.